Jedna pochádza z Francúzska, druhá z Anglicka. Dve dobroty však rýchlo dobyli svet a našli si čestné miesto v jedálničku ľudí v mnohých krajinách. Pri ich vzniku by im ale asi nikto takúto budúcnosť neveštil.

Trik vynaliezavých pekárov
To, že chrumkavé pečivo má pôvod vo Francúzsku, vie zrejme každý. Slovo baguette, v preklade palička, dnes pozná celý svet. Na francúzskom stole sa servíruje k takmer každému jedlu. Ráno sa zapíja kávou, na obed sa ňou vytierajú omáčky láme sa aj k niekoľkochodovej večeri.

Prvá bageta pritom nebola upečená s ambíciou, že sa stane špecialitou aj za hranicami krajiny. Pekári si ňou len uľahčili prácu. Pôžitkárski Francúzi si totiž ráno chceli vychutnať úplne čerstvé pečivo, pekári sa teda najviac nadreli práve nadránom.

Na začiatku 20. storočia im prácu ešte viac skomplikoval zákon, ktorý im dovoľoval začať pracovať až od štvrtej ráno. Pečivo z predchádzajúceho dňa už nebolo dosť čerstvé a napiecť od štvrtej toľko chleba, aby uspokojili všetkých hladných zákazníkov, bola neľudská úloha.

A tak prišla na scénu bageta. Tenké podlhovasté pečivo sa upieklo omnoho skôr než bochník chleba. A okrem toho, chutilo skvele. Pekári tak mali o starosť menej a chtiac-nechtiac dali francúzskej kuchyni nový symbol.

Lord Sandwich
Sendvič je skutočným gastronomickým chameleónom. Zavďačíte sa ním každému, pretože medzi dva kúsky chleba je možné vložiť prakticky čokoľvek. Na to však prišli ľudia až neskôr. Prvý sendvič neobsahoval nič iné, než dva kusy pečiva a jeden plátok mäsa.

Takýto jednoduchý pokrm si od svojho komorníka vypýtal lord Sandwich pri kartovej partii s priateľmi. Vtedy ešte netušil, že svoje meno prepožičia legendárnemu snacku.

Aby si pri kartovej hre nezašpinil ruky, chcel hladný lord, aby mu sluha priniesol kúsok mäsa vložený medzi dva plátky chleba.

Nápad, ako sa nasýtiť a zároveň si zachovať čisté ruky anglického gentlemana, sa zapáčil aj lordovým priateľom a sendvič bol na svete.

Na základe hore uvedených informácií vám prinášame overené tipy, ako správne skladovať chlieb. Aby si nadýchanosť a chuť čerstvosti zachoval chlebík čo najdlhšie:

Utierka:
takto naše babičky aj bez konzervačných látok či iných techník predlžovania trvanlivosti sa tešili mäkkému chlebu až do ďalšieho týždňa. Utierka je priedušná a chlieb v nej nezvlhne.
Dôležité upozornenie: utierku je dôležité vymeniť obdeň, aby prinieslo toto uskladnenie požadovaný efekt.

Igelitové vrecko:
skladovanie pečiva v igelitovom vrecku odporúčame len v tom prípade, ak chcete chlebík zamrazovať, vďaka nepriedušnosti igelitu chlebík po 12-14 hodinách získa nepríjemnú gumovú konzistenciu a navyše hrozí riziko plesne.

Papierové vrecko:
pred igelitovým vreckom dajte radšej prednosť papierovému vrecku, má totižto priedušné vlastnosti a pomáha prirodzenej regulácií vody v pečive. Chlebík však nenechávajte vo vrecku len tak ležať, pretože hrozí rýchlejšie vyschnutie a to dokonca za obdobie rýchlejšie ako 24 hodín. Pečivo v tomto obale uskladňujte v uzavretom a suchom priestore.

Nádoba na chlieb:
ak sa vám nápad s utierkou/vreckom moc nepozdáva a máte radi niečo estetickejšie, môžete dať prednosť nádobe na chlieb. Dbajte ale na materiál, z akého je nádoba vyrobená. Neodporúčame plast, ideálne sú prírodné materiály.

Chlieb v mrazničke vydrží:
tieto slová má zaužívaných veľa konzumentov chlebíkov. Chlieb ale do mrazničky predsa nepatrí. Zmraziť ho ale môžete. Najlepšie je keď sa chlebík zmrazí čerstvý (nie teplý, samozrejme). Vhodné je ho pred zmrazením rozporcovať na kúsky podľa vašej potreby, aby ste ho nerozmrazovali priveľa naraz. Napríklad: ak zjete štvrťku chlebíka za deň, tak si rozmrazte štvrťku a vyhnete sa možnej situácií, že chlebík už nebude pôsobiť čerstvo a tak ho vyhodíte.

Viacdňový chlieb nemusíme ihneď vyhadzovať, môžeme ho použiť na zahusťovanie gulášov, rôznych omáčok alebo z neho urobiť hrianky.

Ak uchovávate chlieb spôsobom, ktorý sa v tomto článku nespomenul, môžete sa s ním podeliť na facebookovej stránke našej pekárne 🙂